Miesto pred tabuľou

Prosím ťa, načo by si sa snažila o jednotku? Deviatačka z Bratislavy

Učiteľom sa pred tabuľou práca začína aj končí. Začiatok aj koniec veľkej etapy ich práce je vždy slávnostný. Slávnostné začiatky a konce vyznačujú ich život v škole. Učitelia si aj vďaka nim nosia v hlavách zvláštne kalendáre – pracovný čas v ňom merajú v školských rokoch. Aj ich hodinky sú zvláštne. Hodina na nich spravidla trvá štyridsaťpäť minút. Vďaka týmto hodinkám vedia, o koľkej sa začína vyučovanie, kedy je klasifikačná porada, o koľkej zasadá metodické združenie, kedy prebieha veľká prestávka a od koľkej bude slávnostné odovzdávanie vysvedčení.

Asi najviac času učitelia prežijú pred tabuľou. Samozrejme, prácu vykonávajú aj na iných miestach. Učitelia predsa neprestávajú byť učiteľmi tým, že opustia areál školy. Prakticky všetci, ktorí ich na ulici zaregistrujú a spoznajú, ich spravidla poznajú predovšetkým ako ľudí pred tabuľou. Tam kedysi niečo vysvetľovali, tam kedysi niečo dôležité odovzdávali. Na miesto pred tabuľou sa možno pozrieť okom metafory. Preto ho možno pochopiť napríklad ako plátno kina, cez ktoré deti môžu vidieť svet osvetlený bádateľskými svetlami a vysvetlený presnými slovami – aby deti tomuto zložitému svetu rozumeli, aby sa naň vedeli pozerať z rozličných perspektív, aby si naň v budúcnosti vedeli posvietiť vlastnými svetlami a pochopiť ho správnymi slovami. Na miesto pred tabuľou sa dá pozerať ako na kaleidoskop, do ktorého sa treba pozerať, ak chcete vidieť premeny sveta a ľudského poznania. Miesto pred tabuľou trochu pripomína monitor počítača s dátami o udalostiach minulosti, o obyčajných aj zvláštnych javoch, o samozrejmých aj netradičných pravidlách, o dôležitých faktoch a mimoriadnych ľuďoch. Na miesto pred tabuľou sa dá dívať ako na školskú hviezdnu bránu, cez ktorú sa vstupuje na neznáme planéty neznámych galaxií. Nejako tak by to mohlo byť s miestom, na ktorom sa ľudia so zvláštnymi kalendármi a hodinkami realizujú.

Na konci školského roka sa ľudia, čo pracujú pred tabuľou, stiahnu do kabinetov a zborovní – na chvíľu vypnú monitory poznania, na leto zavrú raketoplány, zamknú hviezdne brány, hľadiská sú už predsa tiché. Aj v tejto chvíli však učitelia vedia, že deti majú vlastné monitory, digitálne galaxie a zrkadlové hračky s farebnými obrázkami. Učitelia spolu s rodičmi prijímajú ako fakt, že deti majú vlastné cesty v neznámych svetoch a nevídané zážitky v zvláštnych kinách, že sú v nich s ďalšími deťmi a ďalšími ľuďmi, ktorých by učitelia ani rodičia pred tabuľou pracovať nenechali. Miesto pred tabuľou je jedným zo vstupov, cez ktoré deti prichádzajú k istému poznaniu – nech už sú to prváčikovia s veľkými taškami alebo deviataci, ktorí si už všetky svoje veci nosia v digitálnom vrecku. Je možné, že z pohľadu starších detí, teda tých, ktoré sú v škole aj v digitálnom vesmíre dlhšie, je miesto pred tabuľou predovšetkým miestom pri tabuli, ktoré v nich vyvoláva akurát tak napätie a stres. Pri tabuli sa predsa udeľujú lajky a dislajky, aby sa na konci zhrnuli do veľkého lajku či dislajku – najprv v podobe farebného čísla v krúžku, neskôr ako jedno slovo v oficiálnom komente školy. Učitelia, rodičia aj deti – každý po svojom – vedia, že to, čo sa odohráva alebo má odohrávať na miestach pre tabuľou, je dôležité: lebo skúsenosti, poznatky, objavy žiakov sú sprostredkované na tomto mieste vhodnými obrazmi, potrebnými informáciami, presnými slovami a odbornými postupmi – v záujme detí, rodičov aj učiteľov. Je predsa bežné, že učitelia stretávajú dospelých ľudí v úlohe rodičov, ktorým kedysi zapínali monitory poznania, štartovali raketoplány či odmykali hviezdne brány.

Záver školského roka je spojený so slávnostným odovzdávaním vysvedčení – s dobre pripravenou chvíľou na záverečné hodnotenie toho, ako sa deťom darilo v učení. Učitelia tu teraz nestoja preto, aby upriamili detskú pozornosť na niečo vzdialené, dávne, abstraktné, hoci dôležité. Teraz je tá chvíľa, kedy môžu deťom povedať niečo o nich samých – nielen vo svetle či v tieni vysvedčenia. Toto je zrejme pravý čas, keď sa pán učiteľ alebo pani učiteľka môže s úspechom uchádzať o pozornosť detí – napríklad tým, čo im na konci veľkej učebnej etapy povie a akými slovami to vyjadrí. Tie slová môžu u detí silno zarezonovať, môžu byť naozaj silnou chvíľou – učiteľa aj miesta, z ktorého sa deťom prihovára. Aj z týchto slov deťom o deťoch sa utvára význam, ktorý deti pripisujú učenému človeku pred tabuľou neskôr - v dospelosti. Deti v dospelosti stretávajú svojich učiteľov, niektorých rozpoznávajú ľahko, iných nezbadajú, niektorých pozdravia a prihovoria sa im, iných si nevšimnú alebo ich zámerne prehliadnu. Aj takýmto spôsobom dospelé deti vyjadrujú význam, ktorý nosia v hlavách, keď si ľahko alebo ťažko spomínajú na svojich učiteľov. Tento význam nie je vopred daný či automaticky garantovaný. Fakt, že učitelia pracujú pred tabuľou, nezaručuje, že im deti pripíšu význam, ktorý učitelia prirodzene od spoločnosti očakávajú – v bežných či slávnostných dňoch.

Učitelia majú príležitosť ukazovať deťom svet z rozličných perspektív, môžu im ho osvetľovať svetlami prírodných a spoločenských vied, smú im ho vysvetľovať presnými slovami dejepisu aj geografie, chémie aj beletrie. Koniec školského roka by mal byť aj pravidelnou oslavou úspechu detí a ich učiteľov – v učení sú predsa spoločne, hoci každý z iného miesta. Deti sa určite dozvedeli viac o tom, aký je svet zaujímavý, keď sa naň dobre zasvieti. Na letné prázdniny by mali odchádzať nielen s vysvedčením, ale aj so slovom či myšlienkou o nich samých – z miesta pred tabuľou, od človeka, ktorý sa tam pre nich a v ich záujme realizuje.

Autor: Karel Dvořák

Zdroje:

GOLEMAN, Daniel. 2014. Pozornost. Brno : Jan Melvil Publishing. 312 s. ISBN 978-80-87270-94-3

McLUHAN, Marshall. 2008. The Gutenberg Galaxy. Toronto : University of Toronto Press. 293 s. ISBN 978-0-8020-6041-9

SAGAN, Carl. 2023. Svět ve stínu démonů. Věda jako svíčka v temnotě. Praha : Epocha. ISBN 978-80-278-0126-8

VAN MANEN, Max. 2024. Pedagogický takt. České Budějovice : Nakladatelství Jihočeské univerzity. 318 s. ISBN 978-80-7694-071-0