Financie a rozvoj myslenia

Zle odbočiť vám umožňuje vidieť miesta, ktoré by ste inak nevideli. Rick Rubin

Existuje len jedna priama cesta, ktorá vedie z bodu A do bodu B, ale existuje nekonečné množstvo obchádzok. Kultúra je hľadanie a vytváranie, opisovanie a odporúčanie, zdokonaľovanie a odmeňovanie týchto obchádzok. Hans Blumenberg

Potrebu dosiahnuť, aby nastupujúca generácia rozumela financiám a finančným vzťahom, netreba zoširoka zdôvodňovať. Svet financií je významnou oblasťou individuálneho a spoločenského života. Vzostup poznania a rozvoj myslenia vo financiách bol predmetom stretnutia viacerých odborných tímov. Výsledky týchto stretnutí sú detailne opísané vo viacerých domácich aj európskych dokumentoch. Ide hlavne o Rámec finančných kompetencií pre deti a mládež Európskej komisie a OECD, Národný štandard finančnej gramotnosti, Referenčný rámec na rozvíjanie finančnej kultúry žiačok a žiakov alebo Rámec finančných kompetencií OECD a INFE pre dospelých. Skúsim aj na pozadí týchto dokumentov priblížiť dva zdroje záujmu o systematický rozvoj myslenia detí a mládeže vo financiách – jeden vonkajší a jeden vnútorný.

Vonkajší zdroj záujmu o túto oblasť vzdelávania možno vidieť predovšetkým v požiadavke rodičov školám – rozvoj myslenia žiakov vo financiách tradične patrí z ich strany k najpreferovanejším cieľom školského vzdelávania. Rodičia pritom správne rozumejú, že životná úroveň ich dieťaťa v dospelosti súvisí s tým, ako ich dieťa financiám rozumie, t. j. ako kvalitne dokáže ich potomok myslieť a konať, keď premýšľa o financiách a keď pomocou nich koná. Potreba posilňovať myslenie vo financiách má teda spoločenskú dimenziu – nejde len o pochopiteľný záujem rodičov vychovať samostatného a nezávislého človeka. Ide o to, aby sa tento človek dokázal realizovať v medziľudských a spoločensko-inštitucionálnych vzťahoch, ktoré financie ovplyvňujú či podmieňujú – čiže aj v úlohe rodiča, ktorý zostavuje rozpočet rodiny, aj v úlohe dlžníka, ktorý dodržiava pravidlá opísané v zmluve s bankou. Ľudia, ktorí lepšie rozumejú, ako financie fungujú, a ktorí s nimi dokážu rozumnejšie zaobchádzať, môžu mať výrazne vyššie šance na to, aby nezlyhávali v medziľudských a inštitucionálnych vzťahoch – napríklad preto, že dokážu zložitejšie uvažovať o dôsledkoch vlastných rozhodnutí a realizovať vzťahy aj vďaka rozvinutému vedomiu o zodpovednosti za svoje záväzky. Svet financií môže byť funkčnou oblasťou rozvoja myslenia a konania vo vzťahoch – prinajmenšom tým, že financie fungujú primárne ako prostriedok krátkodobej spolupráce, sekundárne ako prostriedok na vytváranie dlhodobých partnerstiev. Podstatná časť všetkej spolupráce medzi ľuďmi je predsa podmienená finančne.

Rodičia opodstatnene chcú, aby škola deti pripravovala na hladké fungovanie vo finančných vzťahoch: svojou výchovou určite nechcú dosiahnuť, aby ich deti v dospelosti živorili a aby im peniaze komplikovali život, vzťahy, budúcnosť. Určite si želajú, aby sa ich deti dokázali vyhnúť chybám, ktoré vedú k chudobe a k rozpadu vzťahov. Áno, vo svete financií je potrebné uvažovať zložitejšie - o zložitejších informáciách, pri ktorých treba brať do úvahy rozličné fakty, údaje, súvislosti a záujmy. Ak je však pravda, že toto myslenie sa najlepšie rozvíja skúmaním chýb človeka, je to dobrá správa aj pre rodičov – môže im to poskytovať určitú istotu, že ak sa ich dieťa bude v škole učiť vo financiách, chybu nemusí vnímať primárne ako stigmatizovaný problém, ale skôr ako predmet originálneho skúmania a objavovania vo finančnom kontexte a vo vzťahoch k iným kontextom – napríklad k občianskemu, historickému, environmentálnemu.

Svet financií je plný jednoduchých javov aj zložitejších procesov, prostredníctvom ktorých možno rozvíjať nielen myslenie vo financiách, ale myslenie vôbec. Tento poznatok možno považovať za vnútorných zdroj úsilia pripravovať školopovinnú mládež na život vo finančných vzťahoch. Špecifikom financií ako prostriedkov rozvoja myslenia je, že sa podieľajú na fungovaní človeka v reálnych vzťahoch – nech už v nich tento človek vystupuje v úlohe vlastníka, kupujúceho, nájomníka, daňovníka, ale aj v úlohe občana, zamestnanca či spotrebiteľa. Vnútorný dôvod na implementáciu finančného vzdelávania vo formálnom vzdelávaním možno vyjadriť aj triviálnejšie: ak žiaci dokážu kognitívne operovať vo financiách, možno touto cestou zlepšiť ich myslenie v ďalších oblastiach – určite v matematických a logických činnostiach, výrazne v práci s informáciami, zreteľne v spôsobilosti niečo skúmať a objavovať. Zlepšenie možno očakávať aj v rozvoji funkčných sociálnych spôsobilostí žiakov, keďže financie sprostredkúvajú vzťahy medzi ľuďmi, napríklad tým, že ich umožňujú, vytvárajú, upevňujú, ale aj komplikujú a rozdeľujú. Všetko vyzerá, že by to malo a mohlo fungovať, však? Je tu však jeden problém: financie nemajú najlepšiu povesť; najmä keď sa o nich hovorí ako o peniazoch – vari každý pozná ustálené spojenia ako prať špinavé peniaze, vyhadzovať peniaze von oknom alebo peniaze nesmrdia. Podobne záporných spojení je veľa, je ich výrazne viac než tých s priaznivým významom, nielen v slovenčine.

Mimochodom: sú to práve slovenčinári a slovenčinárky, ktorí sa peniazom vo výklade a rozhovoroch o literárnych dielach nemôžu vyhnúť. Spravidla o nich hovoria ako o zdroji problémov; ako o niečom, čo je tu najmä preto, aby to ľuďom skomplikovalo život a vzťahy. Odporúčané aj neodporúčané literárne diela často obsahujú postavy, ktoré vytvárajú finančné a majetkové vzťahy a v týchto vzťahoch – sčasti originálnym, sčasti rovnakým spôsobom – zlyhávajú. Dopracovať sa k záveru, že peniaze kazia charakter, nie je výnimočný kognitívny výkon – určite nie v panoptiku harpagonov či adušov domanických, ktorí nakladajú s peniazmi a majetkom tak, že to poškodzuje ich samých aj ich vzťahy k iným ľuďom. Vo výsledku to potom často vyzerá tak, že postavy a s nimi literárne diela v škole slúžia hlavne na to, aby sa pomocou nich demonštrovalo, že peniaze na prvom mieste kazia charakter, že sú z podstaty zlé, nebezpečné a treba ich vnímať predovšetkým ako zdroj mravných zlyhaní – lakomstva, manipulácie, podvodov, krádeží, korupcie, násilia, zločinu vôbec. Tento problém pravdepodobne nespočíva v peniazoch, ale skôr v tom, že človeka vo finančných vzťahoch stvárňuje literárne dielo, t. j. fikcia, v ktorej fiktívny človek uskutočnil alebo ešte len plánuje uskutočniť finančné rozhodnutie. Literárnej postave chyby v rozhodovaní o financiách zvyčajne prinášajú aj nefinančné dôsledky, často výrazné nepríjemnosti. Peniaze sú šikovným, a teda frekventovaným literárnym motívom: financie a finančné vzťahy možno relatívne pohodlne využiť ako zdroj jednoduchých nedorozumení aj zložitejších konfliktov medzi postavami. Svetovú prózu a drámu si v tomto zmysle možno predstaviť aj ako dlhočizné defilé hrdinov, ktorých nepoškodili alebo nezničili peniaze, ale problematické myslenie o nich. Problémy, ktoré týmto hrdinom vznikli, vyplývajú predovšetkým zo zlyhaní v ich myslení a konaní, až potom sú vecou okolností, v ktorých k zlyhaniu došlo. Predbežne uzavrime, že človek v probléme je typický námet literárnych diel a typický literárny problém vzniká aj ako dôsledok chýb v myslení a rozhodovaní o peniazoch. Pochopiteľne, spisovatelia a spisovateľky predsa netvoria literárne diela preto, aby stvárnili pohodovú nudu, t. j. ideálne charaktery v bezproblémových okolnostiach – naopak, keď konštruujú literárne postavy, často ich uvádzajú do situácií, v ktorých peniaze a majetkové vzťahy život komplikujú a dramatizujú.

Dôvody na dobrú povesť sa občas hľadajú ťažko. Napriek tomu, že sa financie zásadným spôsobom podieľajú na kvalite každodenného života jednotlivcov a spoločností, literatúra akoby skôr zvádzala k ich stigmatizácii - cez literárnych hrdinov s nízkou finančnou kultúrou, nech ju signalizuje ľahostajnosť postavy k hodnotám (Aduš Domanický), nízke povedomie postavy o vzťahu medzi prácou a finančnou odmenou (Maco Mlieč) či sklon postavy posudzovať život a vzťahy výlučne vo finančnom kontexte (Harpagon). Literatúra môže výrazne pomôcť s rozvojom myslenia žiakov vo financiách, hoci to nateraz môže vyzerať skôr tak, že o literárnom diele hovoríme najmä preto, aby si žiaci zapamätali, čo si majú myslieť o peniazoch v živote literárnej postavy, a potom aj o financiách v reálnom živote. Podstatné však je, že literárnym dielam možno v škole pristupovať aj ako k obrazom ľudí v problematických finančných vzťahoch a majetkových okolnostiach – texty diel predsa bežne sprostredkúvajú pohľad na problematické myslenie a konanie postavy vo financiách, ktoré má vážny dosah na život postavy a vzťahy k ostatným postavám. Harpagon aj Aduš Domanický sú žiarivé príklady takýchto postáv – pokojne k nim pridajte Goriota, Raskoľnikova, Pôstkovú aj Mlieča, Shylocka aj Martina Edena. Určite si spomeniete na vlastné postavy podobného typu, a nielen z literatúry. Harpagon ani Aduš Domanický nie sú žiarivé príklady kvalitného myslenia vo financiách. Sú to skôr postavy, ktoré v ňom exemplárne zlyhávajú – a poskytujú široký repertoár problémových situácií, pomocou ktorých možno žiakov pozvať ku skúmaniu chybných myšlienok vo financiách a objavovať zdroje pochybných činov. Výhodné je, že sa žiaci môžu k týmto exemplárnym chybám dostať takpovediac beztrestne – dôsledky dlhov Aduša Domanického ani plytké vzťahy Harpagona žiaci nemusia znášať naozaj, osobne – tieto postavy sú predsa fikcie. Pomocou nich však môžu odkrývať dôsledky ľudských myšlienok a činov, ktoré by iným spôsobom možno nepochopili správne alebo úplne.

O rozvoj myslenia vo financiách prostredníctvom fiktívnych postáv v tejto úvahe nejde. Aspoň nie na prvom mieste. Aj bežná realita poskytuje dosť príležitostí spoznať živých ľudí, ktorým zlyhania vo financiách komplikujú život, rozkladajú vzťahy, zneisťujú budúcnosť. Myslenie žiakov vo financiách možno rozvíjať nielen vďaka literárnemu textu. Pomôcť im v tomto rozvoji možno aj prostredníctvom televíznej reportáže či historického prameňa, pomocou chemického prvku, fyzikálneho procesu, cez jednoduchý výpočet aj zložitejší plán. Priestor na rozvoj myslenia žiakov vo finančnom kontexte možno objaviť na pozadí skoro každej životnej udalosti, je implicitne prítomný v každej vzdelávacej oblasti. Potrebu dosiahnuť, aby nastupujúca generácia rozumela financiám, nesúvisí len s rodičovskou perspektívou, ktorej dominuje predstava spokojného a stabilného života detí v dospelosti. Túto potrebu nevyčerpávajú ani detailné požiadavky domácich či medzinárodných programov rozvoja finančných kompetencií. Záujem o spôsobilosť mladej generácie úspešne myslieť a konať (nielen vo financiách) pramení aj v snahe dosiahnuť, aby školská mládež porozumela financiám ako prostriedku produktívnej spolupráce – tá závisí od medziľudskej a občiansko-inštitucionálnej dôvery, ktorá sa buduje a potvrdzuje aj prostredníctvom financií a finančných vzťahov. Dá sa predpokladať, že ak nová generácia bude lepšie rozumieť, ako fungujú financie, bude aj lepšie rozumieť, ako funguje demokratická spoločnosť. Rozvíjanie myslenia žiakov vo financiách je tak aj rozvíjaním ich myslenia v občianskych vzťahoch – systematický rozvoj myslenia detí a mládeže vo finančnom kontexte možno teda chápať aj ako prípravu na život v občianskej spoločnosti, ktorá je možná aj vďaka financiám a fungujúcim finančným vzťahom.

Autor: Karel Dvořák

Zdroje:

ARIELY, Dan - KREISLER, Jeff. 2018. Psychológia peňazí. Bratislava : Premedia. 230 s. ISBN 978-80-8159-570-7

ATKINSON, Adele – RAUNO, Pello – RIITSALU, Leonore. 2025. Beyond Money. Viedeň : ERSTE Foundation. 143 s. ISBN 978-3-902673-19-0

BJÖRKLUND, Mattias. 2024. Financial citizenship education and the elusive power of critical inquiry. Theory & Research in Social Education. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1080/00933104.2024.2406789

RUBIN, Rick. 2023. Tvorivý akt : Spôsob bytia. Bratislava : Aurora. 376 s. ISBN 978-80-8250-094-6

Automatizovaná analýza textu alebo dát v zmysle čl. 4 smernice 2019/790/EU je bez súhlasu nositeľa práv zakázaná.