Finančná kultúra v škole? A prečo?
Školy nám třeba! A znovu školy! Vy první pěstúnové útlé mládeže slovenské... vynaložte všecky své síly i schopnosti, aby ste vzbudili cit dobrého hospodárstva a prúmyslnosti v lidu našem.
Samuel Ormis, 25. 4. 1850
Do konca mesiaca treba vyzbierať peniaze na exkurziu. Kolegyne a triedni pokladníci na to hádam nezabudli. Prinajhoršom im to pripomeniem cez EduPage. Alebo kolegyniam radšej dnes na porade. Fajn. Dúfam, že obvyklým diskutérom nepôjde karta, lebo ešte by sa zišlo niečo kúpiť domov na večeru. Keď sa skončí porada, to bude akurát vo supermarketoch nával, možno vezmem niečo len tuto v obchodíku na konci ulice. Nedá sa tam síce platiť kartou, ale cestou je našťastie bankomat. Snáď to nejako vybavím. Aha, Julka! "Juli? Tie učebnice si objednala? Alebo už prišli? Faktúru vraj posielajú obratom...!?"
Aj takto môže v slovnom podaní vyzerať bežný myšlienkový pochod učiteľky či učiteľa, ktorý náhle preruší príchod kolegyne poverenej zodpovednosťou za učebnice. Čitateľky alebo čitatelia v pedagogickom povolaní zaiste potvrdia, že značnú časť myšlienkového úsilia v pracovnom i súkromnom živote - či sa nám to páči, alebo nepáči - venujú financiám. Možno by stálo za to iba v krátkosti si pripomenúť nedávne situácie, v ktorých ste ako učiteľky či učitelia alebo ako rodičia a členovia domácností svoje úvahy a plány rozvíjali na pozadí finančných okolností a obmedzení:
Čo bolo predmetom a cieľom vašich plánov? Ktoré okolnosti či prekážky ste brali do úvahy? Čiu a akú pomoc ste potrebovali? Ktoré myšlienkové operácie ste v danej chvíli využili? Čo a ako ste porovnávali? Ktoré zistenia ste museli zložitejšie vyvodzovať? Ktoré možnosti ste vylúčili? K akým záverom a riešeniam ste dospeli? Uvedomili ste si po uskutočnení plánu jeho slabé miesta? Ukázalo sa vám neskôr lepšie riešenie?
Pochopiteľne, upozorňovať na financie ako na súčasť učiteľských či vôbec ľudských myšlienok a zámerov je rovnako kolumbovský objav ako zistenie, že slnko svieti alebo že sa večer stmieva. Menej "objavné" je poznanie, že financie ako vzdelávací kontext v našom školskom vyučovaní - od prvého ročníka základnej školy po záverečný ročník na strednej škole - figurujú veľmi limitovane a iba výnimočne v podobe celoškolsky uplatňovanej vzdelávacej stratégie. Ak sa oblasť financií na vyučovaní predsa len objaví, zvyčajne ju žiačkam a žiakom servírujeme ako hotové tvrdenia, z ktorých sa majú stať vedomosti v podobe definícií finančných javov a procesov. S financiami ako obsahom vyučovania sa stretávajú najmä žiačky a žiaci stredných odborných škôl, ktoré sa v rozličnom rozsahu a v rozličných predmetoch financiám venovať musia. Navyše, finančná dimenzia vyučovania je na tejto pôde rezervovaná pre tradičné ekonomické predmety (napr. ekonomika, účtovníctvo, pravidlá riadenia osobných financií, spotrebiteľská výchova a podobne). V istom zmysle ide o systémový prípad predmetového rezortizmu, ktorému sme sa už venovali na inom mieste.
Je nepochybné, že na Slovensku existujú (nielen stredné a nielen odborné) školy a v nich skvelé pedagogické kolektívy, ktoré pochopili potrebu odkloniť sa od povrchného "kŕmenia definíciami" a realizujú vyučovanie (nielen) v oblasti finančnej kultúry moderne, pestro a s presahom za hranice predmetovo daných požiadaviek. Na tomto mieste by sme možno text mohli aj ukončiť a uspokojiť sa predstavou, že tlak na zmeny v prístupe k finančnému vzdelávaniu bude narastať tak či tak a že k určitým zmenám dôjde aj bez toho, aby sa na všetkých stupňoch a typoch škôl programovo objavoval finančný kontext.
Stúpajúci tlak na koncepčné zaradenie finančného vzdelávania do škôl ilustruje nedávny prieskum, ktorý ukázal, akú úlohu ako spoločnosť pripisujeme finančnému vzdelávaniu - z prieskumu možno vyvodzovať, že z pohľadu súčasnej populácie Slovenska výučba v oblasti financií je spolu s výučbou cudzích jazykov najžiadanejšou vzdelávacou potrebou. Pozoruhodné je, že v poradí dôležitosti sa potreba rozvíjať spôsobilosti mladých vo financiách dostala vyššie než požiadavka informatických a mediálnych zručností. Dopyt po finančnom vzdelávaní teda reálne existuje a je zásadný nielen vo svetle jedného čiastkového prieskumu. Namieste sú preto viaceré otázky: naozaj stačí zotrvávať v presvedčení, že nevyhnutné zmeny v tejto oblasti výučby sa nejako a niekedy udejú? A budú pritom skutočne účinné? A bude účinné vzdelávanie v kontexte finančnej kultúry trvalo dostupné ako globálna stratégia pre celú súčasnú generáciu a aj pre generácie nasledujúce? A vôbec: koľko a akých chýb sa vo svete financií naši mladí ľudia (teraz ako mladí, neskôr ako zrelí dospelí) dopustia iba preto, že sme im neumožnili spoľahlivo sa orientovať v tomto zložitom svete vzťahov a hodnôt?
Iste, nedá sa povedať, že finančné vzdelávanie je v našich pomeroch nedotknutou pôdou, a preto ho musíme budovať od úplných základov. Už od roku 2009 je v platnosti Národný štandard finančnej gramotnosti, ktorý "vymedzuje šírku poznatkov, zručností a skúseností v oblasti finančného vzdelávania a manažmentu osobných financií". Vážnou otázkou pritom je, akým spôsobom a s akými výsledkami sa stanovené poznatky, zručnosti a skúsenosti deťom a mládeži poskytujú v školách. Prijatím strategického dokumentu sa totiž nič nekončí. Práve naopak, dokumentárne vymedzenie kompetencií vo finančnom vzdelávaní je iba teoreticko-administratívnym úkonom, ktorý vytvára koncepčné predpoklady na zmenu vo vyučovacích procesoch. Prijatá stratégia - ak má byť reálna, nie iba papierovo platná - by sa mala opierať o masívnu metodickú a diagnostickú podporu naprieč všetkými predmetmi a vzdelávacími oblasťami. Bez nej sa stratégia v skutočnom školskom živote nerealizuje, resp. sa realizuje nesystematicky, občas, s malým alebo žiadnym dlhodobým efektom.
Na záver dve poznámky. Premýšľanie o financiách nie je vôbec jednoduché. Rovnako tak rozhodovanie o nich. Behaviorálni ekonómovia už dlho upozorňujú na skutočnosť, že pre ľudí je typické riešiť problémy vo financiách horšie (napríklad nemorálnejšie) než problémy v iných kontextoch - ľudskej schopnosti likvidovať si finančné zázemie sa na Slovensku výnimočne darí, stačí zistiť, koľko fyzických osôb na Slovensku v nedávnom období čelilo a v súčasnosti naďalej čelí exekúcii (za prvých desať mesiacov účinnosti zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bolo ukončených 1 715 601 exekúcií, z toho vďaka akútne prijatej legislatíve 1 551 892). Ďalší - a vôbec nie posledný! - impulz ilustrujúci potrebu prehlbovať a systematizovať výučbu v kontexte financií poskytuje dlhodobý trend, ktorý z obyvateľov Slovenska robí jeden z najrýchlejšie sa zadlžujúcich národov v Európe. Čím dlhšie bude pretrvávať stav, v ktorom chýba systematická snaha celoživotne rozvíjať finančnú kultúru detí a mládeže, tým viac bude narastať riziko, že financie budú v živote nastupujúcej generácie predstavovať celoživotný a celoživotne neriešiteľný problém.
Nakoniec, v hre nie sú iba hodnotové rebríčky a finančné návyky spotrebiteľov, ktoré sa prenesú do budúcich rodinných rozpočtov a do hospodárenia ešte neexistujúcich domácností. Majme na pamäti, že v našich učebniach sedia dievčatá a chlapci, ktorí jedného dňa budú (chcieť) pracovať v oblasti financií. V našich laviciach už teraz obsadzujú miesta budúci zamestnanci národohospodárskych inštitúcií, bánk, poisťovní, investičných spoločností, v tretej lavici možno sedí budúca guvernérka Národnej banky Slovenska a pred ňou možno budúci analytik Inštitútu finančnej politiky. Uvádzať deti a mládež do sveta finančnej kultúry v škole teda nie je iba momentálnou ašpiráciou na koncepčnú zmenu vo vzdelávaní, ale je programovým imperatívom, ktorý môže na ploche celej populácie preukázateľne zlepšiť myslenie, rozhodovanie a konanie dnešných žiačok a žiakov, budúcich zamestnancov a zamestnávateľov.
Autor: Karel Dvořák
Zdroje:
ARIELY, Dan - KREISLER, Jeff. Psychológia peňazí. Bratislava : Premedia 2018
HOLEC, Roman. Kniha o čítaní, čítanie o knihách. Bratislava : Marenčin PT 2022