Metakognícia je kognitívny nástroj !

Robiť niečo nikdy nie je také dobré, ako chystať sa na to. John Green

Metakogníciu môžeme charakterizovať ako vedomie vlastných kognitívnych procesov a výsledkov alebo čokoľvek s nimi súvisiacich, napríklad vlastností informácií a dát, ktoré sa vzťahujú k učeniu.K metakognícii (metapamäti, metaučeniu, metapozornosti, metaanalýze, metajazyku) dochádza napríklad vtedy, keď si uvedomím, že je pre mňa ťažšie naučiť sa skôr A ako B, pokiaľ mi napadne, že by som mal prekontrolovať C, než ich prijmem ako fakt. Z uvedenej charakteristiky Dylana Williama vyplýva, že súčasťou metakognície sú vedomé procesy, ako je monitorovanie, regulácia a hodnotenie vlastných kognitívnych procesov. Práve toto vyžaduje vedomie, aby žiak pochopil vlastný myšlienkový proces. Podľa neurológa Martina J. Stránskeho tento proces zohráva veľkú úlohu pri správnom rozhodovaní. Jeho súčasťou je kognitívne hodnotenie, ktoré vedie k lepšiemu výsledku, pretože vďaka tomu, že si vytvorím pracovný priestor, môžem rozhodnutie rozčleniť na jednotlivé časti vrátane rizika, odmeny, kontextu, logiky i emócií. Napríklad premýšľať, ako mi pomáha Vennov diagram roztrieďovať, usporiadať, "upratať" dôležité pojmy ako súčasti učebného obsahu, a tak ich lepšie pochopiť. Alebo ako využiť rôzne množinové zápisy, ktoré mi umožnia vizualizovať vzťahy nadradenosti, podradenosti, rozdielnosti, podobnosti, totožnosti z hľadiska formálnej logiky, či znalosť a spôsobilosť tvorby myšlienkovej mapy ako vizualizovaného prostriedku uchopenia vedomostnej štruktúry tematického celku prostredníctvom vzťahov medzi pojmami.

Z metodických príkladov vyplýva, že súčasťou metakognície sú znalosti, spôsobilosti, zručnosti i rôznorodé učebné metódy, ktoré sa dajú zlepšovať podobne ako čítanie alebo písanie. Rozvíjajú sa v procese učenia sa, sebapoznávania a myslenia. Rozhodne však k nim nepatria morálne alebo etické vlastnosti žiaka. To, že postupne získava vedomie vlastných kognitívnych procesov (teda niečo, čo stojí v pozadí učenia ako niečo skryté, málo viditeľné), neznamená, že sa žiak charakterovo mení. Preto spájanie metakognície s charakterom žiaka je vecne chybné, lebo ide o vedomé psychologické procesy, a nie o morálne vlastnosti. Metakognícia môže pomôcť žiakovi, ktorý je sám o sebe "dobrý" človek, stať sa ešte lepším človekom. S veľkou pravdepodobnosťou mu pomáha pochopiť svoje chyby, zlepšiť svoje kognitívne rozhodovanie či stať sa empatickejším. Na druhej strane, ak je žiak "zlým" človekom, metakognícia mu môže pomôcť stať sa ešte "horším", napríklad efektívnejším manipulátorom či sofistikovanejším podvodníkom. Metakognícia sama o sebe nespôsobí zásadný zlom v tom, či je žiak "dobrý" alebo "zlý", len mu dáva nástroje na efektívnejšie plnenie jeho vlastných cieľov. Takže, v konečnom dôsledku, spájanie metakognície s charakterom žiaka je nesprávne. Ide o znalosti, spôsobilosti a zručnosti, ktoré sa môžu používať na dobré alebo zlé účely, závisí to od človeka, ktorý ich používa.

Preto sa domnievam, že medzi metakogníciou ako kognitívnym nástrojom a formovaním charakteru nie je taký priamy vzťah, ako ho deklarujú autori reformného štátneho vzdelávacieho programu.

Autor: Viliam Kratochvíl

Zdroje:

FISCHER, Robert. 2011. Učíme děti myslet a učit se. Praha : Portál. 176 s. ISBN 978-80-262-0043-7.

STRÁNSKÝ, Martin Jan. 2024. Vzestup a pád lidské mysli. Praha : Improovio. 280 s. ISBN 978-80-909221-3-6.

WILIAM, Dylan – LEAHY, Siobhán. 2018. Zavádění formativního hodnocení: Praktické techniky pro základní a střední školy. Praha : Edulab. 246 s. ISBN 978-80-906082-5-2.

Automatizovaná analýza textu alebo dát v zmysle čl. 4 smernice 2019/790/EU je bez súhlasu nositeľa práv zakázaná.

Všetky práva vyhradené EDUAWEN EUROPE s.r.o.